Skip to main content

Značka: 2024

28. 7. 2024 – Nedeľa

„Večer s bystrickými skladateľmi“


Jordanka Palovičová – klavír

Klavírny recitál Jordany Palovičovej vzdáva hold skladateľom spätým s Banskou Bystricou či už v osobnej alebo profesionálnej rovine. V predvečer výročia narodenia J. Cikkera uvádza výber z viacerých kompozičných období nestora slovenskej hudby v kombinácii s ukážkou klavírnej literatúry V. Figuša-Bystrého, predstavuje tvorbu jedného zo zakladajúcich pedagógov Katedry kompozície a dirigovania Akadémie umení v Banskej Bystrici I. Dibáka a pozornosť venuje aj súčasnej produkcii banskobystrického rodáka M. Krajčího, respektíve bývalého dlhoročného pedagóga tunajších významných hudobno-pedagogických inštitúcií J. Iršaia.


Fotogaléria z koncertu

Program:

  • Mirko Krajči:
    (1968*)

    Akvarely (výber)
    III. – IX.

  • Igor Dibák:
    (1947-2021)

    II. suita op. 4 (výber)
    I. Groteskný pochod – III. Arietta – II. Scherzo

  • Ján Cikker:
    (1911-1989)

    7 fúg pre klavír (výber)
    VI. Fuga VI. a 2 voci – I. Fuga I. a 2 voci
    Téma s variáciami op. 14 c. 1

  • Viliam Figuš-Bystrý:
    (1875-1937)

    Lístky do pamätníku op. 44 (výber)
    I. Fialka

  • Ján Cikker:
    (1911-1989)

    Dve skladby pre mládež op. 27
    I. Mamička spieva – II. Malý virtuóz

  • Jevgenij Iršai:
    (1951*)

    Dodekafonky five
    I. – II. – III.
    Dodekafonky for E. S. (for Erik Satie)
    I. – II. – III.

  • Ján Cikker:
    (1911-1989)

    Co mi deti rozprávali (Klavírne akvarely)
    I. Prosím si rozprávku – II. Chyt ma! – III. Preco padá sneh – IV. Co je les? – V. Tancuj so mnou – VI. Preco placeš? – VII. Kam uteká potôcik? – VIII. Co je v tom opustenom hrade? – IX. Tam je mátoha – X. Videli sme srnku – XI. Vlak ide! – XII. Preco je nebo belasé? – XIII. Vypustil som motýlika – XIV. Musí každý umriet? – XV. Boli sme v cirkuse

Jordana Palovičová študovala hru na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave (Juraj Mašinda), VŠMU (Daniela Varínska), Royal College of Music v Londýne (Yonty Solomon) a na Musikhochschule Lübeck v Nemecku (James Tocco). V rámci majstrovských kurzov spolupracovala s dalšími významnými pedagógmi (Lazar Berman, Györgyi Sándor, Eugen Indjic, Jan Wijn, Aci Bertoncelj, Marian Lapšanský, Peter Toperczer). Získala ocenenia na domácich i medzinárodných sútažiach, v roku 2016 jej bola udelená „Cena Jána Cikkera“ za aktívne šírenie tvorby skladatela. V roku 2023 bola nominovaná na ocenenie „Krištálové krídlo“ v kategórii hudba. Realizovala nahrávky pre MUSICA, Hudobný fond, Hudobné centrum, Pavlík Records, Slávik Slovenska, Konvergencie, Toccata Classics, REAL MUSIC HOUSE, VŠMU, RTVS, Ceský rozhlas, Ceskú televíziu, Norddeutscher Rundfunk. Pri príležitosti 100. výrocia narodenia Jána Cikkera nahrala s ohlasom odbornej verejnosti jeho sólovú a koncertantnú tvorbu. V roku 2014 vydal jej CD Ján Cikker. Piano Works londýnsky label Toccata Classics. Participovala aj na súbornej nahrávke 4CD Eugen Suchon: Klavírne dielo 1928 – 1984, kde uviedla o. i. premiérovú nahrávku Rapsodickej suity vo verzii pre dva klavíry v spolupráci so Zuzanou Bišcákovou. Jej nedávny pro lový album IMAGES (2021) vzdáva hold tvorbe Carla Philippa Emanuela Bacha, Franza Schuberta a Claudea Debussyho. V uplynulom roku nahrala v spolupráci s Ivanom Palovicom komornú tvorbu popredného slovenského autora Luboša Bernátha. Na jej najnovšom albume Maria Szymanowska. Soirée musicale zaznieva pôvabná hudba polskej rodácky, jednej z prvých klavírnych virtuóziek a skladateliek vôbec. Jordana Palovicová sa predstavila v rámci mnohých hudobných festivalov a  koncertných cyklov (BHS, Stredoeurópsky festival koncertného umenia Žilina, Košická hudobná jar, Nová slovenská hudba, Festival peknej hudby, Konvergencie, Konfrontácie, Viva Musica!, Harmonie Starego Miasta, Cheltenham International Festival of Music, Cambra de Música, Sibelius Week, Miedzynarodowy Festiwal Duetów Fortepianowych „Duettissimo!“, Hudba u Fullu, Albrechtina. (Ne)známa hudba, Vent d´Est – Vent d´Ouest a i.). V oblasti komornej hry spolupracuje so širokým spektrom partnerov (Moyzesovo kvarteto, Vladimir Mendelssohn, Ivan Palovic, Maxim Rysanov, Robert Cohen, Jozef Lupták, Eugen Prochác, Isabelle van Keulen, Milan Pala, Daniel Buranovský, Zuzana Manera Bišcáková, Jakub Cižmarovic, Ivan Koska, Katarína Palová a i.). Pravidelne úcinkuje s poprednými slovenskými a zahranicnými orchestrami (o. i. Slovenská  lharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Cappella Istropolitana, ŠKO Žilina, Štátna  lharmónia Košice, Hilaris Chamber Orchestra, Moravská  lharmonie Olomouc, Pražská komorní  lharmonie, Lübecker Philharmoniker). Pôsobí ako docentka na Katedre klávesových nástrojov HTF VŠMU.


Foto: Ľudmila Hladká, Peter Hladký


Pošli odkaz prostredníctvom


Späť na Archív

Čítať ďalej

28. 7. 2024 – Nedeľa

„Večer s bystrickými skladateľmi“


Eugen Prochác – violončelo
Jordanka Palovičová – klavír

Na tejto výnimočnej hudobnej udalosti zaznie okrem skladieb J. Cikkera, V. Figuša Bystrého a J. Móryho aj skladba od M. Krajčiho pre 8 violončiel. Skladba bude uvedená vo verzii jedno violončelo – Eugen Prochác a sedem ostatných violončiel bude hrať z pásu nahrávaného v Slovenskom rozhlase Eugenom Prochácom pod vedením autora. Ten bude prítomný, zabezpečí zvukovú kvalitu svojho diela.

Program:

  • Mirko Krajči:
    (1968)

    …a v prach sa obrátiš pre violoncelo sólo (1992)

  • Ján Cikker:
    (1911–1989)

    7 fúg pre klavír – výber (1932)
    I. Fuga I. a 2 voci
    VI. Fuga VI. a 2 voci

  • Viliam Figuš Bystrý:
    (1875–1937)

    Večerný zvon op.8. c.6 (verzia pre violončelo a klavír)
    Romanca, op. 55 (verzia pre violončelo a klavír)

  • Ján Móry:
    (1892–1978)

    Ranná nálada pre klavír štvorručne

  • Ján Cikker:
    (1911–1989)

    Téma s variáciami op. 14 c. 1 pre klavír (1935)

  • Mirko Krajči:
    (1968)

    Cellosseum pre osem violončiel (2012)


Pošli odkaz prostredníctvom


Späť na Archív

Čítať ďalej

27. 7. 2024 – Sobota


Fotogaléria z koncertu

Iva Bittová & Antonín Fajt

Iva Bittová je česká speváčka, huslistka a herečka. Patrí k najvýraznejším postavám českej alternatívnej scény. Jej hudobné aktivity siahajú od vlastných interpretácií ľudových piesní cez experimentálny jazz a rock až po husľové variácie skladieb vážnej hudby a operný spev. Hudobný svetonázor Ivy Bittovej a jej spontánna kreativita nepozná hranice, nie je možné ho ohraničiť jedným hudobným žánrom.

Syn Ivy Bittovej Antonín Fajt je klavirista, jazzový muzikant a skladateľ súčasnej hudby.

Obaja, matka aj syn, majú české a americké občianstvo, naplno sa venujú hudbe a inšpiráciu čerpajú z tradičnej hudby rôznych národov, predovšetkým z moravského a slovenského folklóru. Program je autorský, plný farieb, nálad a dynamiky.
„Náš spoločný program príležitostne hráme už 17 rokov, Toník mal 14, keď som mu ponúkla našu prvú rodinnú komunikáciu. Bolo to na jazere Luz am See – festivale v Rakúsku. Od tej doby s radosťou vítame každú príležitosť si zahrať a rozvíjať svoje interpretačné a improvizačné schopnosti.“

Program:

  • Povej vetrik
  • Ej, Lasko
  • Polajka
  • Kracun
  • Javor
  • Zakasaj
  • Ruza
  • Ausvicate
  • Te me gelom
  • Constellation in E flat
  • Proudem mleka
  • Vinecek
  • Huljet

Foto: Lubomír Lužina


Pošli odkaz prostredníctvom


Späť na Archív

Čítať ďalej

26. 7. 2024 – Piatok


Púť od keramiky k obrazom

Andrej Augustín

Rodák z Bratislavy (16. 4. 1964), výtvarné štúdiá: 1979 – 1982 Stredná škola umeleckého priemyslu Bratislava SŠUP, 1983 – 1989 Vysoká škola umeleckoprumyslová Praha, ateliér propagačnej grafiky a plagátu. 1994 – 2002 pobyt a tvorba v Prahe, tu aj súkromná galéria „Enyky – benyky“. Po tomto pobyte, návrat do Bratislavy, intenzívna tvorba, člen výtvarníckych organizácií. Od roku 1988 kolektívne, od roku1990 individuálne výstavy doma a v zahraničí: Bratislava, Praha, Trenčín, Písek, Zlín, Banská Štiavnica, Uherské Hradište, Hannover, Stuttgart, Budapešť, Washington, Metz, Paríž … V tvorbe maľba, kresba, pastel, ilustrácie, textilné obrazy Arttex, kolorovaná keramika a porcelán, maľba na sklo.

Ľudský i profesijný, výtvarný život Andreja Augustína a jeho rozsiahlu výtvarnú tvorbu determinujú viaceré subjektívne, rodinné i vytvarnícke faktory. Na začiatku to bolo kultivované rodinné prostredie a výtvarné umenie doma v Bratislave. Matka Andreja – Božena Augustínová (1939 – 2005), bola všestrannou vytvarníčkou v Bratislave v zastúpení maľby, ilustrácie, umenia textilu (art – protis), grafiky. Mladší brat Martin Augustín (1968) je tiež výtvarníkom. Absolvoval Vysokú školu umeleckoprumyslovú v Prahe. Žije a tvorí v Bratislave. Bratia usporiadali aj spoločné výstavy, vzácna bola expozícia „66zím – venované Božene Augustínovej“, (Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava 2006). Druhým dôležitým faktom bolo pražské štúdium i pobyt, poznanie i vzťah a vedomie širokého československého rozpätia výtvarnej tvorby. V jej rámci štylizovaná figurácia, poézia, hravosť, epická i lyrická symbolika. Rozprávkové motívy i poetika snov, vízií, spomienok a túžob. Inšpirácie historické, súčasné i nadčasové. Erotické motívy, fantázijné obrazy a kresby, Slovensko i Paríž… K tomu aj vnútorná aj viditeľná obrazová lyrika, spomienky na medzivojnový český literárny i výtvarný poetizmus a novšia, súčasná inšpirácia: České groteskno druhej polovice 20. storočia, slobodná fantázia, detská hravosť a poetika. Zložitá obrazová symbolika, priama i skrytá v podobách krajiny, prostredia, príbehov ľudí, človečiny, krásnych žien i mnohých súčastí ľudského i obrazového života.

Fotogaléria z koncertu

V živote, osudoch i cestách Andreja Augustína aj spomienky na jeho dlhú púť z Portugalska do Španielska v roku 2023. Cestu mnohých zážitkov, duchovných meditácií, viery a pokory i nádejí, že umenie bude skutočne umením, človek človekom (krásnym a bizarným a symbolickým), žena magnetom i majákom. V prítomnosti obrazov i života umelca sila a pôvab súčasných inšpirácií, ale aj spomienok do dávnych časov a túžob i vízii ľudskej budúcnosti a osudov umenia i kultúry.

Do Banskej Štiavnici – dávneho i súčasného kultúrneho mesta a k Festivalu peknej hudby, prišli aj obrazy, keramika, porcelán Andreja Augustína. Výtvarná výstava v tomto rozpätí je autorským príspevkom k súčasnému výtvarnému životu mesta, jeho kultivovaným občanom i návštevníkom. Je jedinečným umeleckým zostavením na púti umenia našim ľudským svetom, v ktorom umenie a kultúrna inteligencia nesmie chýbať … 

PhDr. Bohumír Bachratý, CSc., umelecký historik, Bratislava / Štiavnické Bane – Horná Roveň


Foto: Lubomír Lužina


Pošli odkaz prostredníctvom


Späť na Archív

Čítať ďalej

25. 7. 2024 – Štvrtok


Fotogaléria z koncertu

Marián Lapšanský – klavír

je medzinárodne uznávaným umelcom. Patrí k špičke nielen klavírneho umenia, ale aj celého slovenského interpretačného umenia. Je pravidelným hosťom všetkých významných slovenských a českých festivalov, zúčastňuje sa aj mnohých významných medzinárodných podujatí. Roky stál na čele Slovenskej filharmónie, ako profesor pôsobil na VŠMU v Bratislave, na AMU v Prahe, stále pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

a. h. Eugen Prochác – violončelo

Program:

  • Johann Sebastian Bach:
    (1685-1750)

    Francúzska suita, c. 5 G dur, BWV 816

  • Antonín Dvořák:
    (1841-1904)

    Rondo pre violončelo a klavír, op. 94

  • Zdenek Fibich:
    (1850-1900)

    Nálady, Dojmy, Upomínky (výber)

    • Fibichov autoportrét
    • Anežkin portrét
    • Večery s Anežkou
    • Prsia
    • Mihalnice
    • Boky
    • Dážd pri prameni
    • Cesta za Anežkou
  • Edvard Hagerup Grieg:
    (1843-1907)

    Lyrické skladby (výber)

  • Franz Liszt:
    (1811-1886)

    Rigoletto


Foto: Lubomír Lužina


Pošli odkaz prostredníctvom


Späť na Archív

Čítať ďalej