Počiatky BERGEROVEJ hudobnej aktivity sa viažu na oblasť klavírnej hry, ktorej sa intenzívne venoval v prvom rade ako interpret a neskôr aj ako skladateľ. Jeho skladateľský profil sa prenikavejšie rozvíjal v 60. rokoch, počas ktorých sa Berger zo špecifického sveta klavírnej literatúry a z hľadania osobného postoja k vrcholným prejavom hudby 20. storočia (Suita v starom slohu pre sláčikové, bicie a klávesové nástroje) presunul na pozíciu avantgardného narábania s orchestrálnym zvukom a elektronickým médiom.
Druhé ťažisko Bergerovej hudby sa nachádza v komornej hudbe, ktorá množstvom prevažuje nad orchestrálnou. V nej sa zreteľne prejavuje charakteristická črta autorovho myslenia – sústredenosť na motivický tvar, na sledovanie logiky jeho rozvoja, vytváranie veľkých formových plôch, v ktorých je motivickej práci poskytnutý čas na realizáciu. Takáto koncepcia ide ruka v ruke s orientáciou na kontemplatívne poňatie hudby a umenia vôbec, ktoré azda najviac reprezentuje skladba De profundis.
V druhej polovici 80. a v 90. rokoch Bergerov harmonický jazyk obsiahol aj jednoduchšie prvky v duchu akceptácie expresívnych kvalít „tradičných“ konsonantných intervalov a súzvukov, pričom integrita jeho umeleckého postoja zostáva nedotknutá.
Braňo Dugovičklarinet
je slovenský hudobník, ťažiskovo sa prezentujúci hrou na klarinete a basklarinete. V súčasnosti pôsobí na Katedre hudobnej výchovy PdF UK. Spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými umelcami, orchestrami Capella Istropolitana a Štátna filharmónia Košice, Nikolajom Nikitinom, Janou Kirschner a mnohými inými. Ako sólista alebo komorný hráč nahrával pre viaceré vydavateľstvá, napr. Hudobný Fond, Hudobné centrum, Diskant, RealMusic House, Naxos, Orange mountains music / Hevhetia a i. Bol lektorom v projekte VENI Academy. Premiérovo uviedol a nahral mnoho skladieb od slovenských skladateľov (Berger, Zeljenka, Kupkovič, Adamčiak, Iršai, Krák, Lejava a i.). Viaceré z nich mu boli dedikované. V posledných rokoch sa do povedomia odbornej i laickej verejnosti najvýraznejšie zapísal vydaním dvoch sólových, z väčšej časti autorských albumov: Cross-Country Skiing (Real Music House, 2018) a 10 Simple Melodies (Real Music House, 2019). Na oboch spolupracoval o i. s londýnskym producentom a hudobníkom Eddie Stevensom. V rámci tour k albumu Cross-Country Skiing absolvalo trio v zložení Branislav Dugovič, Eddie Stevens a Daniel Matej koncerty v Bratislave, Londýne, Prahe a Olomouci, kde uzatváralo legendárny festival PAF.
Xénia Jarová
klavír
Quartetto Istropolitana
Július Horváth1.husle
ako študent Konzervatória bol členom Gustav Mahler Jugendorchester, ktorý dirigoval C. Abbado. Na základe konkurzu a študijných výsledkov mu bolo udelené štipendium Alban Berg Schtiftung. V rokoch 1995- 2006 pôsobil v komornom orchestri mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Od roku 2006 bol členom Orquesta Filarmónica de Málaga a kvarteta Alboran s bratom Jozefom. V roku 2011 sa vrátil zo Španielska, v súčasnosti sa venuje pedagogickej činnosti na štátnom Konzervatóriu v Bratislave a je členom Symfonického orchestra Slovenskej filharmónie.
Adam Novák2.husle
ako sólista spolupracoval napr. s Filharmóniou Bohuslava Martinů v Zlíne, Moravskou filharmóniou Olomouc a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, pod taktovkou renomovaných dirigentov – Jakub Hrůša, Tomáš Netopil, Petr Vronský, Jaroslav Kyzlink a ďalších. Zastával vedúce pozície v orchestri Opery SND, Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Štátnej filharmónie Košice. V súčasnosti je členom Viedenského komorného orchestra a primárius sláčikového kvarteta Proxima a ako hosť spolupracuje s mnohými orchestrami v Čechách aj na Slovensku.
Robi Lakatosviola
bol v rokoch 1997-2004 bol členom Slovenskej filharmónie. Od roku 2004 do roku 2017 bol členom orchestra Solistés Europeéns v Luxemburgu. V roku 2010 spolu s hobojistom Ivanom Dankom a klaviristom Ladislavom Fančovičom založili Hugo Kauder Trio. V roku 2018 založil komorný orchester Beliczay. Róbert Lakatos spolupracoval ako komorný hráč o.i. s Moyzesovým kvartetom, Heroldovým kvartetom, Vlachovým kvartetom, Cappellou Istropolitana, Julianom Rachlinom. Od roku 2011 do roku 2019 bol hudobným vedúcim Divadla Thália v Košiciach. Od roku 2019 je riaditeľom MsKs v Komárne.
Eugen Prochácviolončelo
je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme v roku 1990. Vystupoval vo viac ako 40 krajinách štyroch kontinentov, nahral množstvo CD pre domáce i zahraničné vydavateľstvá. Účinkoval so svetoznámymi osobnosťami ako sú Sofia Gubajdulina, Giovanni Sollima, Jon Anderson, Rick Wakeman, Steve Hackett, Ken Hensley… Od roku 1990 vyučuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, viedol majstrovské kurzy v Portugalsku, Francúzsku, Rakúsku, Thajsku, Indonézii, Vietname. Je umeleckým riaditeľom Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici.