MAREK PIAČEK (1972, Bratislava), slovenský skladateľ, flautista, pedagóg. Zakladateľ súboru Požoň sentimentál. Píše opery, symfonické a komorné skladby, skladá filmovú a divadelnú hudbu. Venuje sa elektronickej, elektorakustickej a improvizovanej hudbe. Jeho skladby sa uvádzajú na mnohých koncertoch a festivaloch doma i v zahraničí a vyšli na viac ako troch desiatkach CD, DVD a LP. Vedie hudobné workshopy, je autorom viacerých teoretických monografií, o. i. Hudba ako čin, Hudba ako udalosť, Hudba ako divadlo…, odborných a umeleckých rozhlasových relácií (Devín, Vltava, Œ1) . V súčasnosti pracuje ako režisér audio-video záznamov koncertov Slovenskej filharmónie a prednáša na FTF VŠMU. Piaček vo svojej hudbe využíva prvky každodenného života a kultúry, alúzie na pop-music, pretvára (re-komponuje) hudbu okolo nás, hudbu minulosti… K inšpiračným zdrojom jeho umeleckých myšlienok patrí filozofia synkriticizmu a teoretický koncept recepčnej hudobnej estetiky.
Jana Gubková Černá
husle
je prvou hráčkou skupiny druhých huslí v Slovenskej filharmónii.
Už počas štúdia sa s úspechom zúčastnila viacerých interpretačných súťaží. V roku 2000 sa stala laureátkou národnej husľovej súťaže o Cenu Karola Dobiáša.
V roku 1998 sa stala členkou prestížneho mládežníckeho Orchestra Gustava Mahlera, kde mala možnosť pracovať pod vedením svetovo uznávaných dirigentov.
Ako sólistka opakovane vystúpila okrem iného so všetkými poprednými slovenskými orchestrami ako Slovenská filharmónia, Štátny komorný orchester Žilina, Štátna filharmónia Košice, Capella Istropolitana. Ako komorná a sólová hráčka vystúpila v ČR, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Turecku, Luxembursku, USA a na Cypre.
Študovala na Konzervatóriu v Bratislave, na VŠMU u Alexandra Jablokova a na Universität für Musik Wien u Raniera Kuchla. Štúdium si dopĺňala na početných majstrovských kurzoch pod vedením špičkových interpretov.V roku 2009 úspešne absolvovala doktorandské štúdium na VŠMU.
V súčasnosti sa venuje komornej a sólovej hre, a donedávna pedagogicky pôsobila na Konzervatóriu v Bratislave.
Ana Vyparinová Krsmanovvič
Akordeón
pochádza z Belehradu. Základné a stredné hudobné vzdelanie ukončila v Belehrade, v triede Biljany Radosavljevičovej a na škole Vojislava Vučkoviča. Počas štúdia sa zúčastnila mnohých štátnych a medzinárodných súťaží v bývalej Juhoslávii a Taliansku. Štúdium hry na akordeón absolvovala na VŠMU v Bratislave v triede Borisa Lenka. V tomto období začala spolupracovať s viacerými interpretmi v rámci komornej hry, s ktorými premiérovo uviedla niekoľko diel slovenských skladateľov – Janu Kmiťovú, Boška Milakoviča, Mareka Piačeka a iných. V roku 2005 nahrala sólovú skladbu Ľubice Čekovskej “Fragments and Elegies”, ktorá bola súčasťou profilového CD skladateľky. Ana Vyparinová Krsmanovič absolvoval doktorandské štúdium na VŠMU na tému „Komorná tvorba európskej proveniencie pre akordeón a klavír“ v triede Jordanky Palovičovej.
Od roku 2017 aktívne spolupracuje s klaviristkou Zuzanou Zámborskou, s ktorou vystupujú na Slovensku aj v zahraničí. Duo sa špecializuje na diela súčasných autorov pre akordeón a klavír /Uroš Rojko, Ilja Zeljenka, Jebgenij Iršai,../. Premiérovo uviedli diela skladateľov Petra Machajdíka, Kevina Maya, Jana Meisla v Bratislave a Belehrade. Uskutočnili spolu koncerty v Belehrade, Bratislave, Šali, Nitre, Ružomberku a iných mestách.
V oblasti komornej hry v roku 2021 začala spoluprácu s violončelistom Eugenom Prochácom. V letných mesiacoch príde na trh ich spoločné CD súčasných slovenských a srbských autorov pre violončelo a akordeón – Ilju Zeljenku, Petra Zagara, Mareka Piačeka, Slobodanky Dabović , Josipa Slovinskeho a Aladára Móžiho.
Je aktívnou členkou kvarteta Ivany Ecetovej interpretujúceho hudbu Astora Piazzollu. V roku 2019 začala spoluprácu s Radošinským naivným divadlom v rámci divadelného predstavenia „Mužské oddelenie“.
Ladislav Fančovičklavír
je považovaný za významného predstaviteľa európskeho interpretačného umenia a zároveň patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe v triede Mariana Lapšanského a na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Wolfganga Watzingera. Doktorandské štúdium absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Mariana Lapšanského. Bol finalistom a laureátom domácich a medzinárodných súťaží, ako napr. Medzinárodnej klavírnej súťaže F. Chopina v Mariánskych Lázňach, Medzinárodnej klavírnej súťaže E. Nyiregyháziho v Krakove, Medzinárodnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave, súťaže Talent roku atď. Vzdelanie si dopĺňal účasťou na majstrovských kurzoch (Jan Wijn, Abbey Simon, György Sándor, Karl-Heinz Kämmerling, Mikhail Voskresensky). Vo svojom repertoári má viac než 30 klavírnych koncertov. Pravidelne účinkuje ako sólista s orchestrami, akými sú napr. Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Pražská komorná filharmónia, Filharmonia Zielonogórska, İzmir State Symphony Orchestra, Antalya State Symphony Orchestra, Solistes Européens Luxembourg, Bruno Walter Festival Orchestra, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Filharmónia Hradec Králové, Moravská filharmonie Olomouc či ŠKO Žilina pod vedením dirigentov Ondreja Lenárda, Vladimíra Válka, Friedricha Haidera, Alexandra Rahbariho, Františka Vajnara, Jerzyho Swobodu, Leoša Svárovského, Martina Leginusa, Kirka Trevora, Justusa Franza, Maria Košika, Zbyňka Müllera, Konstantina Ilievského, Jacka Martina Händlera a i. Je vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom zoskupení Hugo Kauder Trio a Berger Trio. S husľovým virtuózom Milanom Paľom tvoria výrazovo nekonvenčné a mimoriadne kompaktné duo, ktorého výsledkom je odbornou kritikou oceňovaná séria nahrávok kompletných diel pre husle a klavír (Beethoven, Brahms, Grieg, Suchoň, Šostakovič, Bartók, Weinberg). Koncertoval vo väčšine európskych krajín, v Turecku, Malajzii, USA, Ománe, Číne, Indii a na Cypre. Ladislav Fančovič nahral viac než 40 CD nosičov pre vydavateľstvá Naxos, Pavlík Records, Hudobný fond, Diskant, Slovak Radio Records a Swingmánia. Medzi najvýznamnejšie počiny patria 3 CD s hudbou bratislavského rodáka Ernő Dohnányiho (2013, 2018, 2021), CD Leopold Godowsky (2012) s nahrávkou jeho Klavírnej sonáty e mol, ktorej naštudovanie je ojedinelým počinom v celosvetovom meradle či CD Jozef Grešák (2020), v ktorom sa predstavil ako sólista v Koncerte pre klavír a orchester so Štátnou filharmóniu Košice a tiež ako hudobný režisér albumu. Ladislav Fančovič rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách, ktoré sa z dôvodu technickej náročnosti zriedkavo objavujú v koncertných programoch. Intenzívne sa venuje aj interpretácii a propagácii slovenskej hudobnej tvorby (Čekovská, Šarišský, Zeljenka, Berger, Iršai, Suchoň, Lejava). V r. 2011 zhmotnil svoju dlhoročnú lásku k starému džezu a založil swingový orchester Fats Jazz Band. FJB hrá autentickú hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia americkej, anglickej, českej a domácej proveniencie. Raritou je, že členovia orchestra hrajú na originálnych historických hudobných nástrojoch z 30. rokov. Všestranný umelec sa od roku 2013 venuje aj hre na saxofóne a je neúnavným propagátorom interpretácie klasickej hudby na tomto nástroji na Slovensku. V r. 2014 založil saxofónové kvarteto Pressburg Saxophone Quartet (pôvodný názov Saxophone Syncopators), ktorého repertoár tvoria skladby z oblasti vážnej hudby (A. Glazunov, J.-B. Singeleé, E. Bozza, P.-M. Dubois, C. Pascal, J. Iršai a i.) a tiež originálne aranžmány hudobného žánru ragtime z rokov 1910 až 1920, kedy saxofón ako hudobný nástroj zažíval svoj najväčší rozkvet a stal sa inšpiráciou pre interpretov aj pre hudobných skladateľov. V r. 2022 úspešne ukončil magisterské štúdium hry na saxofóne na Fontys University v Holandsku pod vedením jednej z najväčších saxofónových osobností klasickej hudby, skladateľa a dirigenta Andreasa van Zoelena. Fančovič sa zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského monografického CD venovaného saxofónovej tvorbe Nuclear Sax(2020), na ktorom okrem jeho saxofónového kvarteta účinkuje aj slovinský saxofonista Lev Pupis a samotný autor hudby, Jevgenij Iršai. V r. 2020 vyšli vo vydavateľstve Naxos svetové premiéry skladieb Alexandra Rahbariho v podaní L. Fančoviča na saxofónoch – Symphonic Poem No. 9 ‘Nohe Khan’ pre sólový barytónsaxofón a orchester a Symphonic Poem No. 10 ‘Morshed’ pre C melody saxofón, harfu, marimbu, vibrafón, perkusie a spev (CD My Mother Persia vol. 3). V roku 2022 nahral CD The Saxophone Connections zamerané kombináciu saxofónu so sláčikovými a dychovými nástrojmi a pôvodným repertoárom z rokov 1925 až po súčasnosť.
Fančovič pôsobí aj ako aktívny organizátor kultúrneho a edukačného života na Slovensku. Je riaditeľom medzinárodného festivalu starého jazzu Golden Age Festival a multižánrového festivalu Hudba Modre a od r. 2017 organizuje jediné majstrovské kurzy v hre klasickej hudby na saxofóne na Slovensku, Saxophobia Bratislava, ktoré každoročne navštívi vyše 50 študentov zo 7 krajín, a počas ktorých sa uskutoční niekoľko výnimočných koncertov pre verejnosť vrátane koncertu 60-členného saxofónového orchestra v Slovenskom rozhlase.
