pracuje vo formáte dlhých, niekoľkoročných cyklov, ktoré vytvárajú nový priestor pre percepciu nezobrazujúceho umenia. Pri práci na aktuálnom cykle HLADINY (2019), našiel autor spôsob, akým reagovať na každodenné dianie. V jeho privátnom svete abstraktnej maľby sa sformulovali odkazy na reálny svet použitím kompozičných schém na základe Baudotovho komunikačného kódu. Zjednodušene povedané, ide o akúsi stopäťdesiat rokov starú grafickú morzeovku.
Správa vpísaná do telegrafnej pásky niesla odkaz v čase svojho vytvorenia a rovnako nesie odkaz obrazová plocha aj dnes. Na základe toho nemožno hovoriť len o komunikačnom, ale aj o pamäťovom médiu. Obraz, výtvarné dielo sa stáva pamäťovým médiom. Použitie Baudotovho kódu (BC) tvorí DNA obrazov. Základom pre kopozíciu sú názvy miest a dedín, ktoré sa stali dejiskom nezmyselných bojov. Obrazy predstavujú pomyslený pamätník vojnových obetí.
Presnosť a systémovosť BC sa stretáva s autorovým robustným štýlom maľby so zreteľom na vlastnú, vnútornú dynamiku, ktorej intenzita sa zvyšu- je dôsledkom zhusťovania kruhov, ako aj stále zložitejšou kompozíciou.
Pastóznu, gesticko-reliéfnu maľbu dopĺňa a niekedy úplne alternuje lazúrne používanie farebného média. Samotný oznam o mieste a jeho prečítanie nie je prvoradým autorovým cieľom. Tým je saturovať diváka samotným výrazom jednotlivých diel, aj v prípade, že kód nedešifruje. Do rýdzo abstraktného tvorivého procesu vstupuje zrazu niečo presné, determinované piatimi bodmi, ktoré prinášajú príbeh. Jednotlivé kruhy sa stretajú, dotýkajú, prelínajú, čím sa výraz stáva abstraktnejší a menej čitateľnejší, skrýva v sebe isté napätie, a zároveň ponúka niekoľko rovín vnímania. Dynamika na prvý pohľad rýdzo abstraktnej maľby je v symbióze s „tichým poriadkom“ Baudotovho kódu.
Potrebu rovnováhy a vyváženia predstavujú súčasné Vrzgulove obrazy, ktoré prinášajú mená ľudí a myšlienky, ktoré posúvajú ľudskú civilizáciu vpred a nemajú byť zabudnuté. Základ kompozície kružníc už netvorí niekoľko bodov jedného slova, ale stovky bodov tvoriace desiatky slov, celé vety. Tento odkaz na reálny svet je niekedy umiest- nený na viacero formátoch (4 – 16ks). Pri inštalácii len časťi z nich (dvojice, štvorice) vnímame zvláštnu druhovú príbuznosť – detail z vačšieho celku, ktorý ale vie byť autonómnym na každom plátne.
Záhada reálneho sveta sa tak dá objaviť len pri “puzzle” správnom vyskladaní celého obrazu. Vďaka BC je pre odhodlaných lúštiteľov toto maliarske kipu stále čitateľné, je bonusom pre zvedavých, preto sa nikde v názve diel neob- javuje a obraz naďaľej používa svoj vizuálny maliarsky jazyk ako materinský.
Marko Vrzgula sa narodil 24. februára 1966 v Košiciach. Katedru maľby na Vysokej škole výtvarných umení absolvoval v rokoch 1985 – 1991 (Rašla, Stoklas, Berger). Bol pedagógom na Katedre maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Je jedným zo zakladajúcich členov združenia Modré Hrušky (1988). Vrzgula je autorom konceptu a správcom galérie GUBA (2004). Od roku 2004 je umelcom v slobodnom povolaní. Žije a tvorí v Bratislave a v liptovskej obci Lúčky – kúpele, kde od roku 2010 aj usporadúva maliarske sympóziá. Marko Vrzgula sa od roku 1988 predstavil na viac ako tridsiatich samostatných výstavách (Slovensko, Česká republika, Francúzko, Izrael). Zúčastnil sa na desiatkach kolektívnych výstav (AT, PL, DE, YUG, USA, BG, FR, GB, CZ, SK). Je zastúpený vo verejných a privátnych zbierkach.
www.markovrzgula.com
