Autor Martin Ťažký

je známy a vyhľadávaný český, svetovo uznávaný hudobník, multi-inštrumentalista, skladateľ, kapelník, hráč na zobcovú flautu, saxofón a píšťaly, ale aj hudobný pedagóg a osvetár. Má neobyčajne široké hudobné cítenie a zameranie, predovšetkým však je to džez, folk, ale aj klasická hudba a rock. Pôvodným povolaním je kameraman. V rokoch 1961-1962 bol jedným z priekopníkov česko-slovenskej beatovej hudby ako člen pražskej skupiny Sputnici. Spolu s Martinom Kratochvílom je v roku 1964 spoluzakladateľom legendárneho džez-rockového zoskupenia Jazz Q. V rokoch 1967-1968 bol členom džezovej formácie Karla Velebného SHQ. Vtedy prvýkrát nahrával gramoplatne. Hral s poprednými domácimi (Radim Hladík, Rudolf Dašek, Michael Kocáb, Alan Vitouš, Vladimír Merta, Iva Bittová), ale aj svetovými hudobnými osobnosťami. Často hosťoval na hudobných projektoch slovenských hudobníkov ako Jaro Filip, Gabriel Jonáš a Zuzana Homolová. Nedávno hosťoval v štyroch skladbách na Javorovom albume skupiny Desmod. Je nositeľom Štátneho vyznamenania ČR Za zásluhy o stát v oblasti kultury a umění.

Po absolvovaní odboru husle na bratislavskom konzervatóriu tri roky pôsobil v SĽUK-u. Známym sa stal predovšetkým účinkovaním v orchestri Diabolské husle, ktorý zakladal jeho otec, legendárny husľový virtuóz Ján Berky-Mrenica st. Vedenie orchestra prevzal v roku 1997 a doteraz je hlavným tvorcom repertoáru tohoto telesa. Svoj výnimočný talent zužitkoval aj pri spolupráci na knihe o najznámejších rómskych piesňach či tvorbe hudobných aranžmánov pre profilové albumy Diabolských huslí, ale aj folklórnych súborov Technik a Gymnik. Hudobne sa podieľal aj na filme Cinka Panna či projekte SĽUK-u Strom. Je otcom myšlienky podpory talentovaných detí zo sociálne a inak znevýhodneného prostredia, ktorá vyústila do vzniku projektu Divé maky. V roku 1999 získal Zlatú platňu za album Gypsy Dance. V tom istom roku spolu so svojím orchestrom zvíťazil v celosvetovej súťaži folklórnych hudieb v poľskom Cziechoczinku. V roku 2000 si taktiež prevzal tri ocenenia Slovenskej hudobnej akadémie Grammy : Interpret roka, Album roku, Najlepší orchester. V roku 2006 vydal CD Black Magic, ktorý naspievala Eva Samer-Berkyová. Od roku 2009 teleso dostalo novú podobu a v roku 2010 s ním vydal Ján Berky-Mrenica CD s názvom: Diabolské Husle Ján Berky-Mrenica jr. In Concert Live. V roku 2015 nahral operné CD so špičkovými slovenskými interpretmi – Diabolské husle v opere a v tom istom roku tiež nahral v Poľsku Gypsy – jazzový album Me Givav (Môj život) s poľským spevákom Józefom Mersteinom Jochymczykom.

študoval hru na violončele na bratislavskom konzervatóriu u Gustáva Večerného a Karola Filipoviča a na Vysokej škole múzických umení u Jozefa Podhoranského. Komornú hru študoval vo Viedni na Hochschule für Musik und Darstellende Kunst. V roku 1992 ukončil doktorandské štúdium na Vysokej škole múzických umení, kde od roku 1993 pôsobí ako pedagóg. V roku 2012 bol prezidentom republiky menovaný vysokoškolským profesorom v odbore hudobné umenie. Ján Slávik je zakladajúcim členom Moyzesovho kvarteta (1975) s ktorým koncertoval takmer vo všetkých štátoch Európy, Japonsku, USA a Kanade a nahral sním už viac ako 40 kompaktných diskov. Sólisticky nahral 15 CD. Od roku 2008 pôsobí ako koncertný majster skupiny violončiel v Slovenskej filharmónii.

je odchovancom bratislavského konzervatória v triede Juraja Fazekaša. Pokračoval v štúdiách na pražskej Akadémii múzických umení pod vedením Jozefa Chuchra. Svoje umenie si zdokonaľoval u takých majstrov, ako sú Daniel Šafran, Erling Blondal Bengtsson, Michail Chomicer, či Angelica May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme v roku 1990. Vystupoval vo viac ako 40 krajinách štyroch kontinentov, nahral množstvo CD pre domáce i zahraničné vydavateľstvá, Účinkoval so svetoznámymi osobnosťami ako sú En Shao, Sofia Gubajdulina, Giovanni Sollima, Václav Hudeček, Jon Anderson, Rick Wakeman, Steve Hackett, Ken Hensley, Don Airey…Ako vedúci PRO-MI-LE ansámblu predviedol svetovú koncertnú premiéru skladby Cello Counterpoint od Steve Reicha. Od roku 1990 vyučuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1993-97 bol profesorom na Academia Nacional Superior de Orquestra v Lisabone. Vedie majstrovské kurzy v Portugalsku, Francúzsku, Rakúsku, Thajsku, Indonézii, Vietname a na Slovensku. Je umeleckým riaditeľom Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici.

je laureátom Medzinárodnej skladateľskej súťaže vo Fulde (Nemecko, 1993) a medzinárodnej dirigentskej súťaže „Maestro Silva Pereira Prize“ v Porte (Portugalsko, 2002). Štúdium na Konzervatóriu v Bratislave ukončil s titulom „Najlepší absolvent roka“ a pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (skladba, dirigovanie). V roku 1992 absolvoval dirigentskú stáž na Conservatoire National Supérieur v Paríži. Už počas štúdií bol korepetítorom, neskôr zbormajstrom Detského a mládežníckeho speváckeho zboru Slovenského rozhlasu. Od roku 1996 pôsobil ako dramaturg Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a tiež ako umelecký vedúci a dirigent Komorného orchestra Technik, kde pôsobí dodnes. V súčasnosti je hudobným režisérom Slovenského rozhlasu, od roku 2006 šéfrežisérom. Ako dirigent spolupracoval intenzívne najmä so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, ale aj s ďalšími orchestrami. So SOSR realizoval početné koncerty a štúdiové nahrávky diel svetového repertoáru, ako aj diel slovenských skladateľov. Dirigoval v rôznych krajinách, spolupracoval s mnohými významnými sólistami. Intenzívne sa venuje aj komponovaniu. Viaceré skladby vznikli na objednávku (Bratislavské hudobné slávnosti, Slovenské národné divadlo, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice a i.). Za svoju skladateľskú činnosť bol mnohokrát ocenený: Cena Jána Levoslava Bellu (1997), Cena SOZA (1997), Prémia Jána Cikkera (2007). Zo skladateľských súťaží na Slovensku si odniesol celý rad cien a prémií. Z najnovších ocenení spomeňme víťazstvo v skladateľskej súťaži „Arco 2021“, pričom rovnaké ocenenie si odniesol aj z prvých dvoch ročníkov tejto súťaže v rokoch 2017 a 2019.